Takže naozaj. Rozvod…alebo rozchod, to je v podstate jedno, ak hovoríme o nejakom dlhodobom vzťahu. Pre väčšinu je to dosť náročná vec na spracovanie. A nejeden sa ocitne v situácii, kedy si položí otázku „A čo teraz?“…a odpoveď bude pre každého iná.
Zrazu je človek sám. Bol zvyknutý na toho druhého. Prísť domov a ten druhý tam proste bol. Dokonca tieto pocity majú ľudia, ktorí boli fyzicky či psychicky zneužívaní alebo podvádzaní svojimi partnermi. A zrazu je to všetko inak, všetko je preč. Niektorí musia začať doslova odznova. Odsťahovať sa, niektorí sú odkázaní na pomoc svojej rodiny, blízkych alebo dokonca charity. A to je pre veľa ľudí úplné dno, z ktorého sa zdanlivo nedá nikdy dostať.
Nemám recept na to, ako sa z toho dostať pre každého. Ale bol som v tej situácii, bol som dlho, veľmi dlho ženatý. Ženil som sa na dnešnú dobu veľmi mladý, mal som dvadsaťjeden. Po čase do toho prišli deti, odchod za prácou do zahraničia, sťahovanie. Strávili sme spolu dvadsať rokov, z toho viac ako šestnásť v manželstve. Takže áno, bolo to náročné.
Ale nechcem tu písať o tom, čo bolo náročné, čo bolo ťažké a podobne. Chcel by som písať o tom, že v tých najťažších okamihoch som si našťastie dokázal uvedomiť dôležité veci, ktoré mi pomohli dostať sa z toho von. A možno to čo i len jednému človeku pomôže sa posunúť aspoň o milimetrík ďalej…
Ale nebudem klamať, trvalo to dlho. Každý, kto si dnes zapne ChatGPT dostane tú istú odpoveď…je to proces, dôveruj procesu. A tú odpoveď dostane na Quore, Reddite, YouTube…všade. Lebo…je to pravda. Keď človeka pobodajú, tie rany sa takisto nezahoja a nezacelia behom jednej noci na intenzívke. A niektoré budú bolieť ešte riadne dlho. A veľmi. A jazvy tam zostanú takisto, a nebudú ani malé, ani pekné.
Ale sú to pozitívne veci – respektíve sa dajú na pozitívne premeniť. Ale na to človek musí prísť sám. Mne osobne pomáhala hudba, počúval som takmer dvadsaťštyri hodín denne. Lebo – ako inak – internet tvrdil vždy to isté…je to proces. Pozitívne na tých ranách a jazvách je to, že z nás vedia urobiť lepších ľudí. Vieme si uvedomiť, že sme možno urobili chyby aj my sami. Alebo aj nie. Možno si budeš vedieť uvedomiť, že tvoj partner robil chyby a začneš lepšie vnímať ľudí, pozerať sa bližsie. Kto bol vo vzťahu, kde panovalo fyzické alebo psychické násilie, ako v mojom prípade, mi určite dá za pravdu že už také čosi zažiť netúži. Nie vždy sa nám podarí sa z predchádzajúceho vzťahu úplne poučiť, ale každého vnútorné procesy fungujú inak.
Mne osobne veľmi pomáhali prechádzky všetkého druhu – po meste, po prírode, ako sa dalo. Niekedy som nevedel spať, tak som išiel na dvojhodinovú prechádzku Bratislavou o jednej v noci. Bol to môj „me time“. A ten je veľmi, veľmi dôležitý. Môže byť na prechádzke, v telocvični, na bicykli, pri knihe…hocikde, kde myšlienky môžu voľne behať po hlave a kde si ich môžeš uložiť pekne v kľude. Fráza „urob niečo pre seba“ teda má veľlmi ďaleko od prázdnych slov. Práve naopak, tie slová sú veľmi, veľmi dôležité.
Rovnako dôležité je rozprávať sa, ak máš s kým. Rodina, priatelia, terapeut, anonymné fóra na internete, komentáre na instagrame, zápisník alebo denník…to je úplne jedno. Často pomôže si veci len tak spísať aby si človek usporiadal myšlienky. Ja osobne som našiel obrovskú podporu na tých najneočakávanejších miestach a našiel som obrovskú kopu ľudí s veľkým srdcom a veľkou ochotou pomôcť bez nároku na odplatu. Našiel som podporu v rodine, v priateľoch.
Takže na záver tohto prvého článku – a na začiatok novej cesty…aj keď je to ťažké a možno sa to zdá byť nemožné – nájdi si čas a urob niečo pre seba. A rozprávaj sa, či si žena alebo muž – je to rovnako dôležité. Ak nemáš s kým, kľudne mi napíš, rád si nájdem čas aby som ťa vypočul.
Celá debata | RSS tejto debaty